Priznám sa hneď v úvode, že nepatrím medzi zanietených vulkanológov, mám pred týmito prírodnými úkazmi naozaj veľký rešpekt. Ak sa však nachádzam v ich blízkosti, neodolám silnému nutkaniu ich navštíviť. Človek tam naozaj prežije pocit minimalizmu vlastnej exitencie voči majestátnosti a sile prírody, zvlášť keď erupčná činnosť je stále aktívna.
Montaña de Fuego, Lanzarote, Kanárske ostrovy: Len čo som stúpila jeho túto čiernu pôdu, zmizli akékoľvek pochybnosti o tom, či sú všetky sopky v okolí národného parku vyhasnuté, alebo nie. Bola som si istá, že v nich drieme život a to určite v tej, na ktorej som práve stála.
Národný park Timanfaya s rozlohou 50 km² vznikol v období medzi rokmi 1730 a 1736, keď vyše 100 sopiek zalialo lávou veľkú časť ostrova Lanzarote a zničilo 11 miestnych dedín. V roku 1993 bol celý park a väčšina ostrova Lanzarote oficiálne vyhlásený za biosferickú rezerváciu chránenú UNESCOm. Jedným z dôvôdov bol aj fakt, že sa tu nachádza obrovské množstvo vzácnych endemitov.
Posledná erupcia tu síce bola v roku 1824, ale vzhľadom na nížke množstvo zrážok a následný nedostatok erózie, Montaña de Fuego vyzerá ako pár sekúnd po výbuchu. Dokonalé miesto, kde máte pocit, že ste sa ocitli buď v samotnom pekle, alebo v tom lepšom prípade, rovno na Mesiaci.
Stromboli, Liparské ostrovy, južné Taliansko: Táto sopka je súčasťou 7 ostrovov sopečného pôvodu a nachádza sa vo vulkanickom pásme medzi Vezuvom a Etnou. Dostanete sa sem buď z Calábrie alebo zo severo-východnej časti Scílie.
Na Stromboli žije cca 600 obyvateľov, je to malebná dedinka a čiernymi plážami, kde si svoje sídla prenajali aj známe celebrity. Svoju vilu tu majú napríklad designéri Dolce&Gabbana alebo Armani, ktorého obrovská loď vo farbe vojenskej zelenej pôsobila väčšia ako samotný ostrov. Pre mňa bolo fascinujúce, že tu ľudia žijú pokojným idylickým životom a to priamo pod kráterom, napriek faktu, že sopka je stále aktívna. V súčasnosti síce existuju spôsoby, ktorými sa dá predpovedať čas a prípadne veľkosť sopečného výbuchu, ale je stále veľmi ťažké predvídať, kedy výbuch začne alebo ktorým smerom potečie láva a popol. No, ešteže tu kotví tá Armaniho "evakuačná" megaloď.
Pre čo najlepší estetický zážitok organizujú lokálne cestovné agentúry večerné plavby, kedy sa obloha zatiahne a erupcie Stromboli je možné sledovať v pravidelných 20-30 minútových intervaloch priamo z lode. Tento výlet však odporúčam len pre silnejšie žalúdky. Počas fotografovania chrliacej lávy sa táto loď s vypnutým motorom dokonale prisposobí pohybom vĺn mora a po chvíli si uvedomíte, že fotiť vulkán už vôbec nie je vašou prioritou. Obedík, ktorý ste si tak vychutnali, zrazu začne ignorovať zemskú príťažlivosť. Následne kapitán skúseným okom zráta dostatočný počet bledých tvári na palube a každému rozdá obrovské čierne igelitové vrecko, aby sa zabránilo tomu najhoršiemu. Jeho otázka, či sa už môžeme vrátiť na pevninu, konečne vniesla do našich životov trochu nádeje.
Keďže v tejto dedinke žije množstvo umelcov, nachádza sa tu veľa galérií, art shopov, umeleckých dieľní. To všetko v dokonalom kontraste čiernej lávy a bielej omietky.
Etna, Sicília, Taliansko: ďalšia sopka, ktorú som mala možnosť navštíviť po Lanzarote a Stromboli. So svojimi takmer 300 krátermi ide o najväčšiu a najaktívnejšiu sopku na európskom kontinente, ktorú ľudia skúmajú už celé stáročia. Jej história siaha až do 5. stor. pnl a tvorí významnú časť gréckej a rímskej mytológie. Práve v nej sa spomína, že najväčšieho z titanov - Tyfóna, pod horu Etna po prehratom súboji uväznil sám Zeus. Sopka vraj chrlí plamene vtedy, keď sa Tyfón aj so svojimi dračími hlavami pokúša uniknúť spod jej ťarchy.
Ku kráterom je sa možné dostať samozrejme len lanovkou, v ktorej nechýba stojan na lyže. Etna je so svojou nadmorskou výškou 3350m nad morom aj obľúbeným lyžiarskym strediskom. Ak počas letnej dovolenky nebudete oblečením vystrojení na teplotu len pár stupňov nad nulou, nič sa nedeje. Je tu k dospozícii požičovňa teplých windstopperiek a kvalitnej trekingovej obuvi vo všetkých možných veľkostiach. Odporúčam vyraziť skoro ráno, aby ste už o 9.00 boli na mieste, kým je ešte "il cielo sereno" - jasná obloha. Inak už bude neskoro a ocitnete sa v epicentre nielen vulkánu, ale aj hustej, mliečnej inverzie.
Napriek systému včasnej výstrahy, ktorý má obyvateľov okolitých dedín upozorniť na nebezpečie a ďalším mechanickým opatreniam, nie je možné ani v prípade Etny predvídať čas a intenzitu všetkých erupcií. Avšak pre týchto obyvateľov predstavuje Etna okrem nebezpečia zároveň dôležitý zdroj obživy. Jej úbočia totiž obsahujú obrovské množstvo živín a sú veľmi úrodné pre pomaranče, citróny, olivovníky a vínnu révu. Napríklad vína zo severného svahu Etny majú úžasnú rubínovo-červenú farbu a naozaj vynikajúcu chuť, v ktorej sa odzrkadľuje práve špecifická kombinácia pôdy, klímy a nadmorskej výšky, v ktorej sa réva pestuje.
Aj tieto aktívne vulkanologičky mali prelezenú celú Etnu. Doteraz som sa nikde nedočítala, prečo sa lienky na vulkánoch ako takých vôbec vyskytujú. Je im tam možno teplejšie, ale z čoho žijú? Ak sa vám to podarí zisiť, dajte mi vedieť :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára