24. júla 2014

Casalvecchio Siculo, Sicília

Toto malé stredoveké mestečko zo 14. storočia sa nachádza v provincii Messina len 5 km od pláže s výhľadom na Kalábriu a Etnu. 


Zostalo tu žiť už len okolo 900 obyvateľov, čo si uvedomíte vďaka prítomnosti ticha, ktoré vás bude všade sprevádzať. Nachádza sa tu množstvo krásnych uličiek, v ktorých sa čas úplne zastavil a vy máte pocit, že nemôžete inák, len spomaliť...


Priznám sa, hlavným dôvodom, prečo som Casalvecchio Siculo navštívila bol jeden vraj z najmenej obvyklých  kostolov na Sicílii. Pár kostolov som na tomto ostrove videla, ale tento na mňa naozaj veľmi zapôsobil. Po príchode do Casalvecchia sme ho nevedeli nájsť, ale ešte ťažšie bolo nájsť jedinú živú bytosť (okrem mačiek), ktorá by nám v tom pomohla. Našťastie nám nakoniec jeden milý pán ukázal cestu. Kostol leží za mestom v údolí, veľmi dobre ukrytý a ťažko viditeľný z jedinej prístupovej cesty. Táto schovávačka však stála naozaj za to.


Kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v roku 1117. Jeho exteriér pozostáva z čiernej lávy, červených tehál a vápenca. Architektonicky sa tu prelínajú rôzne štýly - arabský, normanský, no prevažne však byzantský, čo demonštruje aj nádherný kríž nad jeho hlavným vchodom. 


V súčasnosti Chiesa dei SS Pietro e Paolo kandiduje na zaradenie do zoznamu UNESCO. Podľa mňa tam mal byť zaradený už dávno, možno ho len odborníci tejto inštitúcie nevedeli nájsť rovnako ako my. Tak držme palce, je to naozaj skvost.


Jedna malá rada na záver, ak by ste si chceli pozrieť rovnako vzácny interiér kostola, je potrebné dohodnúť sa vopred na miestom úrade, aby vám prišli v dohodnutý termín otvoriť. Ja som o tom žiaľ nevedela, čiže mám opäť o dôvod viac vrátiť sa.


Viem, táto fotka nemá nič spoločné so zoznamom kultúrneho dedičstva, ale pre talianov je značka Ducati rovnako dôležitou súčasťou ich národnej hrdosti ako história sama. A naozaj právom, čo mi potvrdia všetci priaznivci týchto športových cestných motoriek. Miestni hovoria, že na skútroch jazdia chlapci, pravý muž má doma aspoň jednu Ducati. Ja som bola nadšená, že mi táto kráska zapózovala práve v tomto vyľudnenom mestečku a vybrala si preto naozaj dokonalú kompozíciu prostredia.


Arrivederci Casalvecchio Siculo!

6. júla 2014

3 sopky: Montaña de Fuego, Stromboli, Etna

Priznám sa hneď v úvode, že nepatrím medzi zanietených vulkanológov, mám pred týmito prírodnými úkazmi naozaj veľký rešpekt. Ak sa však nachádzam v ich blízkosti, neodolám silnému nutkaniu ich navštíviť. Človek tam naozaj prežije pocit minimalizmu vlastnej exitencie voči majestátnosti a sile prírody, zvlášť keď erupčná činnosť je stále aktívna.


Montaña de Fuego, Lanzarote, Kanárske ostrovy: Len čo som stúpila jeho túto čiernu pôdu, zmizli akékoľvek pochybnosti o tom, či sú všetky sopky v okolí národného parku vyhasnuté, alebo nie. Bola som si istá, že v nich drieme život a to určite v tej, na ktorej som práve stála.
  

Národný park Timanfaya s rozlohou 50 km² vznikol v období medzi rokmi 1730 a 1736, keď vyše 100 sopiek zalialo lávou veľkú časť ostrova Lanzarote a zničilo 11 miestnych dedín. V roku 1993 bol celý park a väčšina ostrova Lanzarote oficiálne vyhlásený za biosferickú rezerváciu chránenú UNESCOm. Jedným z dôvôdov bol aj fakt, že sa tu nachádza obrovské množstvo vzácnych endemitov.


Posledná erupcia tu síce bola v roku 1824, ale vzhľadom na nížke množstvo zrážok a následný nedostatok erózie, Montaña de Fuego vyzerá ako pár sekúnd po výbuchu. Dokonalé miesto, kde máte pocit, že ste sa ocitli buď v samotnom pekle, alebo v tom lepšom prípade, rovno na Mesiaci.


Stromboli, Liparské ostrovy, južné Taliansko: Táto sopka je súčasťou 7 ostrovov sopečného pôvodu a nachádza sa vo vulkanickom pásme medzi Vezuvom a Etnou. Dostanete sa sem buď z Calábrie alebo zo severo-východnej časti Scílie.


Na Stromboli žije cca 600 obyvateľov, je to malebná dedinka a čiernymi plážami, kde si svoje sídla prenajali aj známe celebrity. Svoju vilu tu majú napríklad designéri Dolce&Gabbana alebo Armani, ktorého  obrovská loď vo farbe vojenskej zelenej pôsobila väčšia ako samotný ostrov. Pre mňa bolo fascinujúce, že tu ľudia žijú pokojným idylickým životom a to priamo pod kráterom, napriek faktu, že sopka je stále aktívna. V súčasnosti síce existuju spôsoby, ktorými sa dá predpovedať čas a prípadne veľkosť sopečného výbuchu, ale je stále veľmi ťažké predvídať, kedy výbuch začne alebo ktorým smerom potečie láva a popol. No, ešteže tu kotví tá Armaniho "evakuačná" megaloď.


Pre čo najlepší estetický zážitok organizujú lokálne cestovné agentúry večerné plavby, kedy sa obloha zatiahne a erupcie Stromboli je možné sledovať v pravidelných 20-30 minútových intervaloch priamo z lode. Tento výlet však odporúčam len pre silnejšie žalúdky. Počas fotografovania chrliacej lávy sa táto loď s vypnutým motorom dokonale prisposobí pohybom vĺn mora a po chvíli si uvedomíte, že fotiť vulkán už vôbec nie je vašou prioritou. Obedík, ktorý ste si tak vychutnali, zrazu začne ignorovať zemskú príťažlivosť. Následne kapitán skúseným okom zráta dostatočný počet bledých tvári na palube a každému rozdá obrovské čierne igelitové vrecko, aby sa zabránilo tomu najhoršiemu. Jeho otázka, či sa už môžeme vrátiť na pevninu, konečne vniesla do našich životov trochu nádeje. 


       
Keďže v tejto dedinke žije množstvo umelcov, nachádza sa tu veľa galérií, art shopov, umeleckých dieľní. To všetko v dokonalom kontraste čiernej lávy a bielej omietky.


Etna, Sicília, Taliansko: ďalšia sopka, ktorú som mala možnosť navštíviť po Lanzarote a Stromboli. So svojimi takmer 300 krátermi ide o najväčšiu a najaktívnejšiu sopku na európskom kontinente, ktorú ľudia skúmajú už celé stáročia. Jej história siaha až do 5. stor. pnl a tvorí významnú časť gréckej a rímskej mytológie. Práve v nej sa spomína, že najväčšieho z titanov - Tyfóna, pod horu Etna po prehratom súboji uväznil sám Zeus. Sopka vraj chrlí plamene vtedy, keď sa Tyfón aj so svojimi dračími hlavami pokúša uniknúť spod jej ťarchy.


Ku kráterom je sa možné dostať samozrejme len lanovkou, v ktorej nechýba stojan na lyže. Etna je so svojou nadmorskou výškou 3350m nad morom aj obľúbeným lyžiarskym strediskom. Ak počas letnej dovolenky nebudete oblečením vystrojení na teplotu len pár stupňov nad nulou, nič sa nedeje. Je tu k dospozícii požičovňa teplých windstopperiek a kvalitnej trekingovej obuvi vo všetkých možných veľkostiach. Odporúčam vyraziť skoro ráno, aby ste už o 9.00 boli na mieste, kým je ešte "il cielo sereno" - jasná obloha. Inak už bude neskoro a ocitnete sa v epicentre nielen vulkánu, ale aj hustej, mliečnej inverzie.

Napriek systému včasnej výstrahy, ktorý má obyvateľov okolitých dedín upozorniť na nebezpečie a ďalším mechanickým opatreniam, nie je možné ani v prípade Etny predvídať čas a intenzitu všetkých erupcií. Avšak pre týchto obyvateľov predstavuje Etna okrem nebezpečia zároveň dôležitý zdroj obživy. Jej úbočia totiž obsahujú obrovské množstvo živín a sú veľmi úrodné pre pomaranče, citróny, olivovníky a vínnu révu. Napríklad vína zo severného svahu Etny majú úžasnú rubínovo-červenú farbu a naozaj vynikajúcu chuť, v ktorej sa odzrkadľuje práve špecifická kombinácia pôdy, klímy a nadmorskej výšky, v ktorej sa réva pestuje.

 

Aj tieto aktívne vulkanologičky mali prelezenú celú Etnu. Doteraz som sa nikde nedočítala, prečo sa lienky na vulkánoch ako takých vôbec vyskytujú. Je im tam možno teplejšie, ale z čoho žijú? Ak sa vám to podarí zisiť, dajte mi vedieť :)