28. apríla 2014

Forza D´Agrò, Sicília

Do tejto dedinky som zablúdila úplnou náhodou. Počas dovolenky v Taormine sa mi zažiadalo na chvíľu z toho rušného, turistického a dokonalého obrazu prímorského mesta vypadnúť kamsi do ticha. Vybrali sme sa teda na večeru do neďalekej Forza D´Agrò.

 

Po príchode som sa najprv výdatne najedla v reštaurácii Osteria Agostiniana, ktorá sa špecializuje výhradne na čerstvé morské špeciality. Bol to pre mňa taký gastronomický zážitok, že som si postupne objednala ďalšie 4 chody, aby som o nič neprišla. Po ďalšom pohári vína som sa rozhodla toto miesto preskúmať s veľmi "kreatívnym" odhodlaním: "Keď sa tu tak dobre je, musí tu pekne byť! "


Hneď ako som vkročila do historickej časti, okamžite mi bolo jasné, že sa sem musím vrátiť aj za bieleho dňa. Uvidela som totiž obraz pravej, magickej a zároveň smutnej Sicílie, aký som si predstavovala a videla v starých filmoch.
 



Vo Forza D´Agrò som sa cítila ako v otvorenom múzeu pod holým nebom. Dávna kultúra a  história tejto stredovekej dedinky doslova vyžaruje z každého kameňa. Človek na tomto mieste veľmi ľahko nadobudne vzácny pocit, že sa práve ocitol v minulosti.

 



Kamkoľvek sa vyberiete, ktorýmkoľvek smerom, všade natrafíte na prázdne kamenné uličky, zväčša opustené domy a spoločnosť vám pritom bude robiť niekoľko veľmi prítulných mačiek.


Do týchto chátrajúcich, opustených domov môžete kedykoľvek nielen nazrieť, ale do nich aj vstúpiť. Ich majitelia ich kedysi začali rekonštruovať či prerábať, ale kvôli kríze a pre nedostatok financií, ktorým vo všeobecnosti bohužiaľ trpí celá Sicília, ich nedokončili. Takto som mala možnosť prebádať všetko, čo bolo otvorené, odkryté a relatívne stabilné. Toto miesto je takmer vyľudnené a musíte mať vyslovene šťastie, ak za oknom zbadáte aspoň nejaký pohyb. Zostali tu žiť len starí, pôvodní obyvatelia a niekoľko majiteľov reštauracií.


Práve v tomto krásnom barokovom kostole (La chiesa della Santissima Annunziata) zo 17. storočia sa natáčala slávna scéna z Krstného Otca I. - svadba Michaela Corleoneho s temperamentnou Apolloniou. Režisérovi Coppolovi sa vôbec nečudujem, že si v roku 1972 za jednu z lokácií autentickej sicílskej dediny vybral práve Forza D´Agrò. Navyše, ak sa sem jedného dňa rozhodne vrátiť, bude možno aj rád, že sa tu ani po 40-tich rokoch nič nezmenilo.


Arrivederci Forza D´Agrò.


7. apríla 2014

Taormina, Sicília

Ak máte v pláne cestovať na Sicíliu a budete mať čas pozrieť sa aj na jej východné pobrežie, zastavte sa aj v Taormine. Predtým ako som ju objavila ja, myslela som si, že najkrajším prímorským mestečkom je chorvátska Rovinj, ktorá svojim návštevníkom nastavuje latku naozaj poriadne vysoko. Bolo to tak aj v mojom prípade, kým ju s priam atletickou ľahkosťou a eleganciou nepreskočila Taormina. Lietadlom z Viedne do Catánie a potom ešte hodinku autobusom do Taorminy, ste tam skôr ako vlakom z Bratislavy do Košíc.


 „Toto miesto je obrazom, na ktorom nájdete všetko, čo bolo na Zemi stvorené 
pre potešenie oka, ducha a fantázie.“  (Guy de Mupassant)



Najvyhľadávanejšou časťou historickej časti mesta je Námestie Piazza IX. Aprile s panoramatickým výhľadom na horu Monte Tauro, Jónske more a Etnu. V akúkoľvek časť dňa tu môžete natrafiť na vášnivo diskutujúcich miestnych obyvateľov a na turistov, ktorí sa mlčky kochajú nad pocitmi, ktoré v nich Taormina práve vyvolala.


Na miestnu kuchyňu, lokálne vína a úroveň služieb sa môžete na 100% spoľahnúť. Dokonca aj autobusy a vlaky tu chodia načas, čo je pre tento ostrov naozaj unikát :) Avšak Taormina nepatrí medzi tradičné sicílske mestá, čo človek pocíti hlavne pri cenách v reštauráciách a obchodoch. Prílev turistov, prevažne zo Švajčiarska, Nemecka a Francúzska, je tu okrem zimných mesiacov v podstate nepretržitý. Sezóna začína už v máji a v mori sa dá kúpať ešte aj v novembri. 


Kedykoľvek sa len tak bezcieľne vyberiete na prechádzku, natrafíte tu na mnohé zákutia, bočné uličky s obchodíkmi, galériami, art shoppmi, reštauráciami, kaviarničkami, ktorých objavenie si naozaj vyžaduje viac času.

 

Pamätám si na okamih, keď som si uvedomila, že atmosféru tohto mesta nedokážem zachytiť v jej celistvosti, pretože to jednoducho nie je v mojich silách. Po prvom týždni som sa rozhodla foťák nechať doma a konečne som si našla čas všetko nielen snímať, ale aj vnímať.
 




S keramikou v najrôznejších farbách a tvaroch sa môžete stretnúť takmer na každom kroku, na Sicílii má totiž viac ako 4000-ročnú tradíciu. Organizujú sa tu početné kurzy dekoratívnej keramiky, čo je určite zaujímavým spestrením dovolenky a navyše môžete byť hrdí na suvenír vlastnej výroby.


Jónske more je nádherne, čisté a priezračné. Keďže rada šnorchľujem, vybrala som si kamienkovú pláž. Tú uprednostňujem aj z iného dôvodu. Kvôli väčším klzkým kameňom je potrebné do vody vstúpiť o čosi opatrnejšie, čo značne eliminuje počet turistov na súši aj vo vode. 



Mimochodom, vedeli ste, že film Le Grand Blu (Magická Hlbočina) od Luca Bessona sa natáčal práve v Taormine? Ani ja nie, preto som sa hneď objednala na "imersione per i principianti" - potápanie pre začiatočníkov. Veď kde inde začať ako tu.



Taormina síce leží na skalnatom útese, ale dole na pláž sa za 25 min. dostanete bez problémov aj pešo. Cesta späť je však dlhšia a hlavne oveľa strmšia. Mne osobne sa veľmi páčilo chodiť k moru netradičným lokálnym MHD - lanovkou.


Teatro Greco je ďalší z dôkazov o bohatom kultúrnom dedičstve, ktorým Taormina disponuje. Jeho dnešná podoba pochádza z 3. storočia p.n.l. Z gladiátorského bojiska sa neskôr stalo antické divadlo s výbornou akustikou, s výhľadom na more a dymiacu Etnu.


Ak sa vám podarí absolvovať divadlo či koncert pri západe slnka práve tu, tak si len pomyslite na to, že to čo zažívate vy, cítili aj aj takí velikáni ako Alexander Dumas, Guy de Maupassant, Gustav Klimt, Oscar Wilde, Richard Wagner, Johannes Brahms, Marlene Dietrich, Greta Garbo, Audrey Hebpurn, Federico Fellini, Marcello Mastroianni, Elisabeth Taylor či Woody Allen. Aj oni si Taorminu jednoducho zamilovali.


Giardini Pubblici di Taormina sú nádherné mestské záhrady, ktoré nájdete v centre mesta. Park má dĺžku 280m a je v ňom zastúpená bohatá stredomorská vegetácia, vzácne exotické rastliny a samozrejme veľa zákutí s lavičkami s výhľadom na more.


Nachádza sa tu niekoľko krásnych kamenných domov, ktoré boli postavené v klasickom sicílskom štýle s prvkami romantizmu, gotiky a rokoka. Pevne verím, že sa raz nájdu financie na ich rekonštrukciu.
 


Park založila v roku 1934 anglická šľachtičná, ochrankyňa prírody a botanička Florence Trevelyan. Rozhodla sa tu údajne usadiť po nevydarenom vzťahu s princom Eduardom VII. Vo svojom závete vyjadrila želanie, aby záhrady boli otvorené od východu do západu slnka a zadarmo prístupné pre každého obyvateľa mesta. Jej želanie sa plní dodnes. Šľachetná šľachtičná.


Tohto milého a svojmu pánovi oddaného psíka som stretávala takmer každý deň. Buď takto zodpovedne strážil ich spoločný dopravný prostriedok alebo s vejúcimi ušami počas jazdy štekal na turistov, ktorí brzdili premávku.


Manželia A&A - Aurelio a Angela Ferrariovci sú pre mňa dokonalým stelesnením pohodového, dlhoročného páru s veľkou vzájomnou úctou a rešpektom. Páru, ktorého vôbec nezaskočil fakt, že je na dôchodku, práve naopak... Môžem potvrdiť, že život neprežívajú, oni ho jednoducho žijú. Mala som tú česť u nich bývať, jesť Aureliove dobroty a stať sa ich priateľom.

Arrivederci Taormina :)