Ak máte v pláne cestovať na Sicíliu a budete mať čas pozrieť sa aj na jej východné pobrežie, zastavte sa aj v Taormine. Predtým ako som ju objavila ja, myslela som si, že najkrajším prímorským mestečkom je chorvátska Rovinj, ktorá svojim návštevníkom nastavuje latku naozaj poriadne vysoko. Bolo to tak aj v mojom prípade, kým ju s priam atletickou ľahkosťou a eleganciou nepreskočila Taormina. Lietadlom z Viedne do Catánie a potom ešte hodinku autobusom do Taorminy, ste tam skôr ako vlakom z Bratislavy do Košíc.
„Toto miesto je obrazom, na ktorom nájdete všetko, čo bolo na Zemi stvorené
pre potešenie oka, ducha a fantázie.“ (Guy de Mupassant)
Najvyhľadávanejšou časťou historickej časti mesta je Námestie Piazza IX. Aprile s panoramatickým výhľadom na horu Monte Tauro, Jónske more a
Etnu. V akúkoľvek časť dňa tu môžete natrafiť na vášnivo diskutujúcich miestnych obyvateľov a na turistov, ktorí sa mlčky kochajú nad pocitmi, ktoré v nich Taormina práve vyvolala.
Na miestnu kuchyňu, lokálne vína a úroveň služieb sa môžete na 100% spoľahnúť. Dokonca aj autobusy a vlaky tu chodia načas, čo je pre tento ostrov naozaj unikát
:) Avšak Taormina nepatrí medzi tradičné sicílske mestá, čo človek pocíti hlavne pri cenách v reštauráciách a obchodoch. Prílev turistov, prevažne zo Švajčiarska, Nemecka a Francúzska, je tu
okrem zimných mesiacov v podstate nepretržitý. Sezóna začína už v máji a v mori sa dá kúpať ešte aj v novembri.
Kedykoľvek sa len tak bezcieľne vyberiete na prechádzku, natrafíte tu na mnohé zákutia, bočné uličky s obchodíkmi,
galériami, art shoppmi, reštauráciami, kaviarničkami, ktorých objavenie si naozaj vyžaduje viac času.
Pamätám si na okamih, keď som si uvedomila, že atmosféru tohto mesta nedokážem zachytiť v jej celistvosti, pretože to jednoducho nie je v mojich silách. Po prvom týždni som sa rozhodla foťák nechať doma a konečne som si našla čas všetko nielen snímať, ale aj vnímať.
S keramikou v najrôznejších
farbách a tvaroch sa môžete stretnúť takmer na každom kroku, na Sicílii má totiž viac ako 4000-ročnú tradíciu. Organizujú sa tu početné kurzy dekoratívnej keramiky, čo je určite zaujímavým spestrením dovolenky a navyše môžete byť hrdí na suvenír vlastnej výroby.
Jónske more je nádherne,
čisté a priezračné. Keďže rada šnorchľujem, vybrala som si kamienkovú
pláž. Tú uprednostňujem aj z iného dôvodu. Kvôli väčším klzkým kameňom je potrebné do vody vstúpiť o čosi opatrnejšie, čo značne eliminuje počet turistov na súši aj vo vode.
Mimochodom, vedeli ste, že film Le Grand Blu (Magická
Hlbočina) od Luca Bessona sa natáčal práve v Taormine? Ani ja nie, preto
som sa hneď objednala na "imersione per i principianti" - potápanie pre
začiatočníkov. Veď kde inde začať ako tu.
Taormina síce leží na skalnatom útese, ale dole na pláž sa za 25 min. dostanete bez problémov aj pešo. Cesta späť je však dlhšia a hlavne oveľa strmšia. Mne osobne sa veľmi páčilo chodiť k moru netradičným lokálnym MHD - lanovkou.
Teatro Greco je ďalší z dôkazov o bohatom kultúrnom dedičstve,
ktorým Taormina disponuje. Jeho dnešná podoba pochádza z 3. storočia
p.n.l. Z gladiátorského bojiska sa neskôr stalo antické divadlo s výbornou akustikou, s výhľadom na more a dymiacu Etnu.
Ak sa vám podarí absolvovať divadlo či koncert pri západe slnka práve
tu, tak si len pomyslite na to, že to čo zažívate vy, cítili aj aj takí
velikáni ako
Alexander Dumas, Guy de Maupassant, Gustav
Klimt, Oscar Wilde, Richard Wagner, Johannes Brahms, Marlene Dietrich,
Greta Garbo, Audrey Hebpurn, Federico Fellini, Marcello
Mastroianni, Elisabeth Taylor či Woody Allen. Aj oni si Taorminu
jednoducho
zamilovali.
Giardini Pubblici di Taormina sú nádherné mestské záhrady, ktoré
nájdete v centre mesta. Park má dĺžku 280m a je v ňom zastúpená bohatá
stredomorská vegetácia, vzácne exotické rastliny a samozrejme veľa zákutí s lavičkami s výhľadom na more.
Nachádza sa tu niekoľko krásnych kamenných domov, ktoré boli postavené v klasickom sicílskom štýle s prvkami romantizmu, gotiky a rokoka. Pevne verím, že sa raz nájdu financie na ich rekonštrukciu.
Park založila v roku 1934 anglická šľachtičná, ochrankyňa prírody a botanička Florence Trevelyan. Rozhodla sa tu údajne usadiť
po nevydarenom vzťahu s princom Eduardom VII. Vo svojom závete vyjadrila
želanie, aby záhrady boli otvorené od východu do západu slnka a zadarmo prístupné pre každého obyvateľa mesta. Jej želanie sa plní
dodnes. Šľachetná šľachtičná.
Tohto milého a svojmu pánovi oddaného psíka som stretávala takmer každý deň. Buď takto zodpovedne strážil ich spoločný dopravný prostriedok alebo s vejúcimi ušami počas jazdy štekal na turistov, ktorí brzdili premávku.
Manželia A&A - Aurelio a Angela Ferrariovci sú pre mňa dokonalým stelesnením pohodového, dlhoročného páru s veľkou vzájomnou úctou a rešpektom. Páru, ktorého vôbec nezaskočil fakt, že je na dôchodku, práve naopak... Môžem potvrdiť, že život neprežívajú, oni ho jednoducho žijú. Mala som tú česť u nich bývať, jesť Aureliove dobroty a stať sa ich priateľom.
Arrivederci Taormina :)