Siena, Toskánsko

Ak sa rozhodnete precestovať Toskánsko, určite zo svojho itinerára nevynechajte Sienu. Zastavte sa tam aspoň na dva-tri dni, aby ste si ju mohli pokojne prejsť, na chvíľu sa v nej udomácniť, zažiť aj jej nočnú atmosféru. Odnesiete si so sebou veľký kus inšpirácie, krásy, možno aj 2-3 kilá navyše, tie však budú stáť určite za to. V Siene som mala možnosť pobudnúť takmer 3 týždne a úplne rozumiem všetkým, ktorí sa sem vracajú každý rok.

 Siena vonia vznešenosťou, ľahkosťou, rozmarnosťou a hrdosťou. 

Je si vedomá si svojej krásy a jej to úplne stačí. Bellezza.

Avšak to pravé, čo vyžaruje sa nedá zachytiť na fotkách, to človek musí jednoducho zažiť, vidieť, precítiť. Buďte pripravení, že toto mesto naplní všetky vaše zmysly. A to nehovorím o úžasnej kuchyni a znamenitom miestnom vino della casa Chianti, mňam. 

Typickou črtou Sieny je jej členitý charakter. Je postavená na 3 kopcoch a je plná uličiek, ktoré donekonečna stúpajú a klesajú. Od svojich návštevníkov vyžadujú celkom slušnú kondičku alebo aspoň Vespu. Ale na druhej strane to má jednu veľkú výhodu, môžete jesť koľko chcete, všetko totiž vychodíte. A jedlo je tu naozaj moooolto gustoso.

 

Piazza del Campo sa považuje za jedno z najkrajších stredovekých námestí vo svete. Je právom zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Má tvar mušle s jemným spádom, je vystavané z červených tehál poukladaných do rybieho vzoru. Vynikajúco sa na nom sedí, leží, hrá, vychutnáva gelato, alebo len tak bezmyšlienkovite pozoruje...

V jeho severnej časti sa nachádza krásna fontána Fonte Gaia. Jej súčasná podoba pocháza z roku 1419 a svojim vzhľadom verne nahradila svoj skorší originál, ktorý sa nachádza v múzeu.

Fonte Gaia je inak výborný meeting point, ktorý nik neminie a príjemne sa pri ňom čaká na priateľov. Možno vám popritom zahrá aj 15 violončelistov. 

Mestská radnica Palazzo Publico s vežou Torre del Mangia, ktorej základy začali stavať na začiatku 13. storočia. Stojí za to absolvovať tých 400 schodov a pokochať sa výhľadom na Sienu doslova z vtáčej perspektívy (112 m). 

 

Nádherná "pruhovaná" katedrála Duomo di Siena je postavená v románsko-gotickom slohu pochádza z 13. storočia. Čierna a biela sú dve základné farby sienského mestského erbu. Hovorí sa, že svojou veľkosťou a bohatou výzdobou dokonca konkuruje katedrále sv. Petra vo Vatikáne.

     

Siena je charakteristická architektúrou s tehlovými domami teplej hnedo-červenej farbe. A práve od názvu tohto mesta je odvodený odtieň hnedej farby Siena pálená (zemitý pigment), s ktorým ste možno stretli pri temperových alebo olejových farbách.

Každý večer tu všetko neuveriteľne žije a pulzuje. Siena je rozdelená na 17 mestských častí - kontrád, pričom minimálne 3 z nich každý deň niečo oslavujú. Veľa dobrého vína, spev, tanec, do rána neutíchajúca vrava a zhmotnená radosť zo života - toto všetko tu zažijete naozaj často. Ak sa ubytujete priamo v centre, odporúčam pribaliť aj štuple do uší, aby ste sa skoro ráno nezobudili na bubnujúci sprievod ďalšej oslavujúcej kontrády.

Posledný večer môjho pobytu bol nad moje očakávania. Koncert Patti Smith, ktorý zorganizovalo mesto pre všetkých grátis, bol naozaj na nezaplatenie. Pri pesničke "Dancing Barefoot" som sa veru musela vyzuť aj ja :)

Arrivederci bellezza, arrivederci Siena!

Banská Štiavnica

...človek ani nemusí do sveta chodiť. Toto si poviem zakaždým, keď navštívim Banskú Štiavnicu. Robím tak každý rok, buď na jar, na jeseň alebo v lete. Od zimy ma odrádza len tá kľukatá cesta s "talianskými" serpentínkami, ktoré v tomto ročnom období nie sú veľmi udržiavané. Ak bude budúca zima naozaj biela, už to nebudem odkladať.

V jednej krásnej knižke Michaela Niemayera (nemeckého fotografa, ktorý sa do Banskej Štiavnice tiež beznádejne zamiloval a je ťažiskovým motívom jeho tvorby) som sa dočítala, že len ľudia opantaní štiavnickým striebrom a zlatom mohli uveriť myšlienke, že navzdory divokému terénu uprostred zalesnených Štiavnických vrchov vybudujú mesto! Mesto bez predlohy. Decentná nádhera, skromná jednoduchosť - najvýstižnejšie 4 slová o Banskej Štiavnici, s ktorými sa plne stotožňujem.

Popri vznikajúcim štôlniam na kopcovitom teréne vznikali ulice, námestia, meštianske domy a kostoly. Románsky sloh, gotika, renesancia a baroko dotvorili neopakovateľnú atmosféru mesta, ktorú Genius loci tak starostlivo stráži a spokojne sa škerí na všetkých návštevníkov, ktorých Štiavnica hlboko zasiahla do srdca.

 

Všetky veže a vežičky Banskej Štiavnice sú tak fotogenické, že je úplne jedno, pre akú kompozíciu sa rozhodnete. Z každej strany dokážu svojich obdivovateľov maximálne zaujať a nadchnúť. Ja ich dokonca upodozrievam, že sú si toho plne vedomé a robia to naschvál.

Čo ma však fascinuje najviac, sú spontánne, priam bezcieľne potulky mestom. Keď sa po výdatných raňajkách len tak túlate a necháte sa intuitívne zaviesť kamkoľvek a bez akýchkoľvek očakávaní.

Keď som bola v Štiavnici prvý krát, bola som prekvapená, koľko sa tu nachádza cintorínov. Pripadalo mi to ako obrovský nepomer vzhľadom na rozhlohu tohto mesta. Stojí naozaj za to ich preskúmať, všimnúť si nádherné, časom zvetralé náhrobné kamene s hrdzavými krížmi na strmých svahoch, majestátne staré stromy...Celková atmosféra týchto cintorínov pohltí každého, kto si v jej tichu dokáže uvedomiť svoju vlastnú pominuteľnosť.

Na mnohých miestach len tak mimovoľne zastanem a snažím sa mysľou preniesť do čias Štiavnice, ktorá kedysi prekvitala, prosperovala, keď bola plná študentov, renomovaným profesorov z celého sveta. Keď žila a pulzovala...

V tomto dome (foto vpravo) možno naozaj vyrastala a žila Milka Vášáryová. Nezabudla na svoje korene a  keďže sa už sa nemohla pozerať na chátrajúcu Kalváriu, začala sa aktívne podieľať na jej záchrane. Pred vyše 20 rokmi bola Štiavnica zapísaná do zoznamu UNESCO a práve Kalvária zaradená medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta...

Minulý rok som si prvý krát uvedomila, že Štiavnica sa, našťastie pre nás všetkých, zo svojho spánku pomaly prebúdza. Čakala len na novú generáciu, ktorá ju opäť objaví.

Na záver si dovolím pripomenúť nadčasový odkaz pána Andreja Kmeťa, významného slovenského, v Štiavnici pôsobiaceho geológa, botanika, archeológa, historika, paleontológa, mineralóga, etnografa a kňaza.

"Poznávajme kraje svoje, aby sme spoznali samých seba, 

nepohŕdajme krajom svojím, 

aby sme nepohŕdali samými sebou."

Dávam si záväzok...

Dovidenia Štiavnica... :)