Forza D´Agrò, Sicília

Do tejto dedinky som zablúdila úplnou náhodou. Počas dovolenky v Taormine sa mi zažiadalo na chvíľu z toho rušného, turistického a dokonalého obrazu prímorského mesta vypadnúť kamsi do ticha. Vybrali sme sa teda na večeru do neďalekej Forza D´Agrò.

 

Po príchode som sa najprv výdatne najedla v reštaurácii Osteria Agostiniana, ktorá sa špecializuje výhradne na čerstvé morské špeciality. Bol to pre mňa taký gastronomický zážitok, že som si postupne objednala ďalšie 4 chody, aby som o nič neprišla. Po ďalšom pohári vína som sa rozhodla toto miesto preskúmať s veľmi "kreatívnym" odhodlaním: "Keď sa tu tak dobre je, musí tu pekne byť! "

Hneď ako som vkročila do historickej časti, okamžite mi bolo jasné, že sa sem musím vrátiť aj za bieleho dňa. Uvidela som totiž obraz pravej, magickej a zároveň smutnej Sicílie, aký som si predstavovala a videla v starých filmoch.
 

Vo Forza D´Agrò som sa cítila ako v otvorenom múzeu pod holým nebom. Dávna kultúra a  história tejto stredovekej dedinky doslova vyžaruje z každého kameňa. Človek na tomto mieste veľmi ľahko nadobudne vzácny pocit, že sa práve ocitol v minulosti.

 

Kamkoľvek sa vyberiete, ktorýmkoľvek smerom, všade natrafíte na prázdne kamenné uličky, zväčša opustené domy a spoločnosť vám pritom bude robiť niekoľko veľmi prítulných mačiek.

Do týchto chátrajúcich, opustených domov môžete kedykoľvek nielen nazrieť, ale do nich aj vstúpiť. Ich majitelia ich kedysi začali rekonštruovať či prerábať, ale kvôli kríze a pre nedostatok financií, ktorým vo všeobecnosti bohužiaľ trpí celá Sicília, ich nedokončili. Takto som mala možnosť prebádať všetko, čo bolo otvorené, odkryté a relatívne stabilné. Toto miesto je takmer vyľudnené a musíte mať vyslovene šťastie, ak za oknom zbadáte aspoň nejaký pohyb. Zostali tu žiť len starí, pôvodní obyvatelia a niekoľko majiteľov reštauracií.

Práve v tomto krásnom barokovom kostole (La chiesa della Santissima Annunziata) zo 17. storočia sa natáčala slávna scéna z Krstného Otca I. - svadba Michaela Corleoneho s temperamentnou Apolloniou. Režisérovi Coppolovi sa vôbec nečudujem, že si v roku 1972 za jednu z lokácií autentickej sicílskej dediny vybral práve Forza D´Agrò. Navyše, ak sa sem jedného dňa rozhodne vrátiť, bude možno aj rád, že sa tu ani po 40-tich rokoch nič nezmenilo.

Arrivederci Forza D´Agrò.